Koncom 50. rokov
sa v bratislavských kinách objavil americký film "Syncopation", unikátny
nielen tým, že bol americký - americké filmy sa v tej dobe skoro vôbec
nepremietali - ale osobitý aj námetom. Film natočený v holywoodskom duchu
skicoval históriu jazzu v oblúku od spirituálov, cez blues, gospel, New
Orleans, Chicago až po swingovú éru. Bolo to po prvýkrát, keď mohla mládež
túto hudbu nielen akusticky, ale aj vizuálne zažiť a v krátkych sekvenciách
cez filmové médium spoznať legendárne postavy, dovtedy pre ňu neznámych
jazzmanov ako Benny Goodman, Gene Krupa, Charlie Barnett a vypočuť si
trubkový part hlavnej postavy v podaní skvelého Bunny Berigana. Kultúrni
komisári povolili film asi preto, že sugeroval dojem súvislosti
s hudobným prejavom ľudu. Zrejme netušili akú odozvu vyvolá u časti mladej
generácie a ako ju nainfikuje bacilom jazzu.
To, že jazz bol podľa soc-dobového
klišé vnímaný ako hudba utláčaného černošského ľudu, ideologicky
v mnohom uľahčilo cestu nastupujúcej jazzovej generácii...
|