Koncom 50. rokov sa v bratislavských kinách objavil americký film "Syncopation", unikátny nielen tým, že bol americký - americké filmy sa v tej dobe skoro vôbec nepremietali - ale osobitý aj námetom. Film natočený v holywoodskom duchu skicoval históriu jazzu v oblúku od spirituálov, cez blues, gospel, New Orleans, Chicago až po swingovú éru. Bolo to po prvýkrát, keď mohla mládež túto hudbu nielen akusticky, ale aj vizuálne zažiť a v krátkych sekvenciách cez filmové médium spoznať legendárne postavy, dovtedy pre ňu neznámych jazzmanov ako Benny Goodman, Gene Krupa, Charlie Barnett a vypočuť si trubkový part hlavnej postavy v podaní skvelého Bunny Berigana. Kultúrni komisári povolili film asi preto, že sugeroval dojem súvislosti s hudobným prejavom ľudu. Zrejme netušili akú odozvu vyvolá u časti mladej generácie a ako ju nainfikuje bacilom jazzu.
To, že jazz bol podľa soc-dobového klišé vnímaný ako hudba utláčaného černošského ľudu, ideologicky v mnohom uľahčilo cestu nastupujúcej jazzovej generácii...