Traditional Club
1961-19631963-19661966-1970PlatneFotoalbumInfo

  Roky 1961 -1963

 

 

     
         
 

Kde sa dal v 50. rokoch počuť jazz? Prakticky nikde. V slovenskom rozhlase bol jazz tabu. V rakúskom rozhlase sa občas dali zachytiť komerčné nahrávky Louis Armstronga, zostávala ešte hudobná produkcia na krátkych vlnách Voice of America, BBC, ktorej príjem bol katastrofálny a vytrvalo rušený.
Pre Slovenskoa Bratislavu bol jazz "terra incognita". Len zopár šťastlivcov vlastnilo nahrávky austrálskej skupiny Greamme Bell Dixieland Band z roku 1947, ktoré zázrakom prežili všetky ideologické čistky, snáď aj preto, ze G. Bell hral v tom istom roku na Svetovom festivale mládeže v Prahe. To bol možno argument proti ich zošrotovaniu. Pár šelakových platni z produkcie Suprapohnu a Ultraphonu, ktoré vlastnilo zopár ľudí v Bratislave, by sa dalo spočítať na prstoch.
Až začiatkom 60. rokov sa objavili prvé dixielandové nahrávky orchestra Gustava Broma, z ktorých vynikli najmä štyri nahrávky s klarinetistom Edmondom Hallom. Bratislavské Divadlo hudby uviedlo programy s tématikou histórie jazzu.

Situácia v Čechách a Prahe bola iná. Slovenskí vysokoškoláci študujúci v Prahe mali možnosť nielen priamo zažiť rodiacu sa novú jazzovú scénu, ale i viac príležitostí dostať sa aj k nahrávkam. Podmienky pre ich šírenie sa zlepšili
s príchodom prvých magnetofónov - absolútnym hitom bola značka Sonet Duo. Nahrávky sa vtedy kopírovali, podľa nich sa cvičilo. Jedným zo študentov, ktorí priniesli z Prahy do Bratislavy kvantá nahrávok bol aj klarinetista Jan "Johnny"
Turi-Nagy. Jeho repertoár nahrávok sa neskôr stal hudobnou základňou bratislavskej scény tradičného jazzu, ktorú Johnny silne ovplyvnil aj svojim interpretačným štýlom. Netrvalo dlho a začali sa formovať prvé kapely.

Jednu z prvých tvorila skupina gymnazistov - P.Móric, A. Šebo, V. Beznák,
J. Matzenauer a ďalší, orientovaných na tradičný jazz, iné zase na moderný jazz, ako na East Coast (Laco Déczi & Co) alebo na West Coast (Braňo Hronec & Co). Všetky kapely striedavo skúšali v tej istej honosnej budove terajšieho prezidentského sídla, vtedy Pionierskeho paláca. Tolerancia podľa komunistickej terminológie "dekadentnej" hudby v hniezde pionierov, bola istou známkou politického odmäku. A potom kultúrnym funkcionárom robilo problém argumentovať proti šíreniu hudby utláčaného černošského obyvateľstva USA. Tŕňom v oku sa stali až neskoršie masovo navštevované podujatia, ako sobotné popoludnia spojené s tancom v Pionierskom paláci, utorky v kaviarni Olympia alebo koncerty v Divadle na Suchom mýte (bývalá Astorka), ktorých atmosféra ťažko zodpovedala predstavám o mládeži, nadšenej budovaním socializmu. A tak sa prišiel po pomerne krátkom čase ich úspešného života profylaktický zákaz.

V roku 1960 začala pôsobiť na pôde Divadla na Suchom mýte kapela s podobným názvom - "Dixieland na Suchom myte". Stretli sa v nej aj neskorší zakladajúci členovia Traditional Clubu Peter Móric, Karol Sucháň a Igor Čelko. Keďže kapely boli väčšinou študentské, zvyčajne počas letných prázdnin dochádzalo
k preskupovaniu muzikantov, štrukturovali sa nové formácie. V dôsledku týchto zmien sa koncom roku 1961 objavil prvýkrát na scéne aj Traditional Club (TC). Jeho názov, z dnešného pohľadu asi trochu komicky aplikoval vtedajšie populárne názvy kapiel ako Melody Club, Rytmus Club a pod.



1961 - 1962

Novú kapelu tvorila silná mimobratislavská väčšina, pozostávajúca zo študentov konzervatória (bubeník Karol Sucháň, trombonista Jano Harvan, tubista Jozef Gregorička ) a SVŠT (trubkár Marian Čekovsky, banjista Boleslav Boška) plus dvaja Bratislavčania, tiež študenti SVŠT (Peter Móric a Igor Čelko). Kapela rozbehla intenzívne skúšky - bežne to boli dve až tri skúšky za týždeň - a hoci sa repertoár vyberal ešte bezhlavo a intuitívne a ani štýlovo nebola koncepcia začínajúcej formácie celkom jasná, zanietená práca žala prvé úspechy. Jar 1962 priniesla prvé, hoci asi pre nedostatočnú profesionálnu úroveň nakoniec neodvysielané rozhlasové nahrávky (Original Dixieland One-Step a Savoy Blues). Nasledoval veľký úspech spoločného koncertu spolu s Traditional Jazz Studiom Pavla Smetáčka v pražskom Divadle hudby, ktorý naštartoval niekoľkoročnú rivalitu a konfrontáciu, ale i priatelstvo medzi oboma koncepčne značne odlišnými formáciami. Rozhlas, možno ovplyvnený aktuálnym veľkým dixielandovým hitom Gustáva Broma "Dobrý den majore Gagarine", sa zachoval na svoju dobu až nezvyčajne ústretovo, keď otvoril priestor amatérskemu ešte k tomu jazzovému Traditional Clubu pre ďalšie možnosti nahrávania v rozhlasovom štúdiu. Neskôr
v rámci programu "Štúdio mladých" odvysielal aj live koncert z Koncertnej siene Československého rozhlasu. A to už bol revolučný prelom, skutočný začiatok budovania popularity kapely aj v širšom mimoregionálnom okruhu.
Traditional Club využíval všetky možnosti etablovať sa na vystúpeniach, hlavne študentských podujatiach a postupne sa dostal do povedomia svoje generácie.
Iste i preto, že svojou hudbou, ktorá bola iná, vitálnejšia, "divokejšia" ako to, čo sa dalo naokolo počuť a konzumovať, intuitívne artikuloval životné pocity mladých ľudí. Improvizovaný prejav dodával muzike Traditionalu kolorit slobody, nezávislej voľnosti.
Takmer k povinným cvičeniam vtedajších mladých orchestrov patrila účasť na tzv. Súťaži tvorivosti mládeže (STM). Znamenalo to predstúpiť pred komisiu, zloženú
z profesionálnych hudobníkov, ale i neodmysliteľných politických expertov, zahrať dva tri kúsky, vypočuť si mienku komisie, od ktorej vyhodnotenia závisel postup do ďalších súťažných kôl - od okresného cez krajské až po celoštátne. Inštitucionalizovaná akcia mala však aj pozitívnu stránku - vytvorila platformu pre diskusiu a názorovú konfrontáciu s profesionálnymi hudobníkmi. Zásluhu na presadení mladého začínajúceho Tradicionálu mal aj jeden z porotcov STM, tenorsaxafonista rozhlasového orchestra Pavol Zelenay. I napriek úspechom však s príchodom tepla letných prázdnin opäť prišli interné osobné problémy. Kapelu opustili M. Čekovský, J. Harvan a J. Gregorička.

1962 -1963

Ale cesta už bola vytýčená, štýl kapely definovaný - vzorom bola kalifornská skupina Yerba Buena Jazz Band. V jeseni 1962 už TC prvýkrát vystúpil v novom obsadení - k pôvodnému septetu Peter Móric, Boleslav Boška , Karol Sucháň a Igor Čelko sa pridali Ladislav Martonik a Milan Vašica - trubky, František Karnok - trombón, Miloslav Paška - kontrabas. V januári 1963 bol revitalizovaný TC znova hosťom "Štúdia mladých"a skladba "Marchin' Trough Georgia", ktorá tam v ich podaní odznela, sa neskôr objavila na platni Supraphonu "Jazz na koncertnom pódiu" spolu s produkciou ďalších známych československých skupín ako S+H Quartet, Jazz Studio L. Hulana, Junior Trio, Combo 4 Karola Ondreičku. Mať takú nahrávku, to bol pre začínajúcu študentskú kapelu závratný skok medzi etablované špičky, prestížna záležitosť, splnenie sna.
Jednou z ďalších lastovičiek, signalizujúcou uvolnenie politicko-kultúrnej scény, bol koncert Jazz Bandu Chris Barbera v marci 1963 v Bratislave. Bol to zážitok, prvá príležitosť počuť live jazz na živom vystúpení špičkovej európskej kapely. Chris Barber Jazz Band účinkoval v bratislavskom PKO s veľkým úspechom na dvoch totálne vypredaných koncertoch. Anglickí džezmeni si vtedy našli čas aj na stretnutie s bratislavskými hudobníkmi. Skoro v kompletnom zastúpení prišli do vtedajšieho Divadielka za rampami na privátny koncert a jam-session v užšom okruhu známych, ktorú pre nich usporiadal TC. A prešlo to bez akýchkoľvek inštitucionálnych námietok. Ak bol medzi prítomnými nejaký eštebák, mal možno aspoň potešenie z muziky. Podobná kultúrne "neškodná akcia" by ešte pred pár rokmi bola absolútne nemožná. Návšteva Chris Barbera silne ovplyvnila aj ďalši vývoj TC-u. Obsadenie s dvoma trubkami sice "brzdilo" spontánnosť, čo ale kompenzovala zmena štýlu rytmiky z tradičného jazzu smerom k swingu.
To bol práve odlišujúci znak TC od pražských konkurentov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1961-1962  
Marián Čekovský
Peter Móric
Ján Harvan
Igor Čelko
Boleslav Boška
Jozef Gregorička
Karol Sucháň

trp
cl
trb
p
bjo
tub
dm

 

 

 

 

 

1963

1962-1963  
Ladislav Martonik
Milan Vašica
Peter Móric
František Karnok
Igor Čelko
Boleslav Boška
Miloslav Paška
Karol Sucháň

trp
trp
cl
trb
p
bjo
b
dm

 

 

 

1963